Architektúra vojnovej Bratislavy 1939-1948

Vojnová Bratislava, 1939 – 1948 Prednáška 25. septembra 2019, Zičiho palác Prednášajúci: Ing. arch. Michal Bogár, výskumný pracovník a pedagóg, SvF a Fakulta architektúry STU Mgr. Peter Szalay, PhD., historik architektúry a výtvarného umenia, Historický ústav SAV Prednáška Vojnová Bratislava nám priblíži rovnomennú knihu, ktorá má vyjsť koncom roka 2019 a bude rozprávať príbeh, či lepšie povedané príbehy o architektúre budovanej v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry. Publikácia Vojnová Bratislava má za cieľ pozrieť sa detailnejšie na vývoj architektúry a urbanizmu mesta, ktoré v priebehu jedného desaťročia zažilo niekoľko krát prekreslenie mestských a štátnych hraníc. Autorské rozprávanie začína v období vzniku autonómie Slovenska v druhej Československej republike, pokračuje počas existencie vojnovej Slovenskej republiky a siaha až po prvé povojnové roky v obnovenom Československu. Cieľom publikácie Vojnová Bratislava nie je súdiť ani hodnotiť neprávosti a osobné tragédie, ktoré prežili obyvatelia Bratislavy počas druhej svetovej vojny. Kniha voľne nadväzuje na publikáciu Moderná Bratislava (Marenčin PT, 2014), pričom jej autori pokračujú v opisovaní histórie mesta a jeho architektúry. Cez príbehy domov, námestí, alebo celých štvrtí sa usilujú predostrieť meniacu sa mapu histórie mesta počas najničivejšej vojny, akú naša civilizácia zažila. Napriek všetkým vojnovým udalostiam zažila Bratislava v tomto období aj výrazný stavebný rozmach. Na hranicami oklieštenom území mesta vyrástlo množstvo nových verejných budov, škôl, internátov, ministerstiev, či sídiel politických strán. Od roku 1943 sa realizovala aj stavba tunela pod Bratislavským hradom, ktorého rozostavané priestory slúžili v období vojny ako úkryt pre obyvateľov mesta pred bombardovaním. V prvej polovici štyridsiatych rokov vznikli rozsiahle obytné štvrte, rekreačné zóny a športoviská... Tieto miesta na dnešnej mape Bratislavy stále figurujú, ale len málokto z nás si ich spája s uvedenou dobou. Počas existencie vojnovej Slovenskej republiky, ale aj v období nástupu komunizmu od roku 1948 vytvorila si štátna moc svoj špecifický jazyk a to nielen v textoch, ale aj v architektúre. V nástrahách ideologických propagánd obdobia 2. svetovej vojny a v prvých rokoch po nej, snažia sa autori knihy odkryť nepravdy aj fakty dobovej rétoriky. Pokúšajú sa interpretovať nielen spôsob, akým sa písalo o architektúre v odborných časopisoch, ale aj to, čo nám o histórií mesta prezrádza dobová tlač, móda, hudba, či film. Snahou autorského tímu je poskytnúť čo najobjektívnejší pohľad na jednu z najťažších a najrozporuplnejších etáp histórie Bratislavy. Autori publikácie, ktorými sú Nina Bartošová, Michal Bogár, Katarína Haberlandová, Laura Pastoreková a Peter Szalay, veria, že ich kniha nebude len chladnou analýzou architektonickej histórie jedného obdobia v existencii mesta, ale prostredníctvom prepletených príbehov ľudí a domov sa im podarí zachytiť aspoň úlomky z mozaiky života vojnovej Bratislavy. Na smímke : Situačný plán západného vyústenia podhradského tunela vypracovaný v roku 1947 a schválený v roku 1948, kedy sa znovu rozbehli stavebné práce na tuneli. Autorom výkresu je architekt Ernest Hron, ktorý bol projektantom tunela aj vo vojnových rokoch.